Poľský hrebeň | |
sedlo | |
Poľský hrebeň | |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Poprad, Dunajec |
Nadmorská výška | 2 199,6[1] m n. m. |
Súradnice | 49°10′24″S 20°08′25″V / 49,1734°S 20,1403°V |
Geologické zloženie | žula |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po ![]() |
Poloha v rámci Slovenska | |
Poloha v rámci Tatier | |
Wikimedia Commons: Poľský hrebeň | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poľský hrebeň[2] (2 199,6 m n. m.[3]) je významné sedlo vo východnej polovici Tatier, medzi Východnou Vysokou (2 429 m n. m.) a Litvorovým štítom (2 413 m n. m.).[4] Cez sedlo vedie zeleno-značkovaný chodník z Tatranskej Polianky okolo Sliezskeho domu, z ktorého vedie odbočka na neďalekú Východnú Vysokú (2 428 m n. m.).[5][6]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Sedlo sa nachádza v centrálnej časti Vysokých Tatier[7], v hlavnom hrebeni, oddeľujúcom južne ležiacu Velickú dolinu a severne situovanú Litvorovú dolinu v hornej časti Bielovodskej doliny.[3] Južným smerom voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad, voda zo severných svahov odteká cez blízke Zamrznuté pleso Litvorovým potokom do Bielej vody v povodí Dunajca.[3] Sedlo patrí do Tatranského národného parku a vedie ním hranica národnej prírodnej rezervácie Velická dolina a Bielovodská dolina.[4]
Sedlom a hrebeňom vedie hranica katastrálneho územia mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina v okrese Poprad v Prešovskom kraji.[2]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[4], no vedie ním značený chodník od Velického plesa.[3]
- po
zelenej turistickej značke:
- od juhu z Tatranskej Polianky okolo Sliezskeho domu
- od severu z rázc. Zamrznutý kotol
- po
žltej turistickej značke z vrcholu Východnej Vysokej
- po
modrej turistickej značke cez rázc. Zamrznutý kotol:
- od severu z Lysej Poľany
- od východu od Zbojníckej chaty cez Prielom[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-05]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-05]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica : Štátne lesy TANAP-u, 1996. 457 s. ISBN 80-967522-7-8.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-05]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľský hrebeň